Kamil Kalina v Čistom dni : „vzťah je nositeľom zmeny“

 

14.6.2012 nás poctila návštevou významná osobnosť českej adiktológie, doc. MUDR. PhDr. Kamil Kalina, Csc. Pán doc. Kalina je uznávaným výskumníkom, teoretickým pracovníkom, autorom viacerých významných monografií z oblasti adiktológie, praktikom  v metodológii liečby závislostí, psychoterapie a terapeutických komunít.

 

Na Univerzite Karlovej v Prahe vyštudoval lekársku fakultu, filozofickú fakultu – odbor psychológia, absolvoval postgraduálnu špecializáciu – psychiatria I. a II. stupňa, verejné zdravotníctvo, systematickú psychoterapiu a liečbu návykových látok. Ako psychiater a psychoterapeut sa zaoberal predovšetkým komplexnou liečbou psychóz a porúch osobnosti a zavádzal v tejto oblasti nové metódy a formy starostlivosti. Neskôr zameral svoju pozornosť na problematiku užívania návykových látok pri psychózach a poruchách osobnosti. V roku 1991 bol spoluzakladateľom nadácie Filia pre pomoc duševne chorým a drogovo závislým. Medzitým ako uznávaný odborník riadil a koordinoval prácu na niekoľkých významných postoch doma i v zahraničí a od roku 2003 bol členom tímu pre prípravu bakalárskeho štúdia adiktológie na prvej lekárskej fakulte UK v Prahe, kde pôsobí dodnes ako zástupca vedúceho Centra adiktológie pre štúdium a taktiež je autorom mnohých odborných publikácií.

 

Prinášame Vám rozhovor s touto zaujímavou osobnosťou, článok bol publikovaný v časopise Čistý deň (1-2/2012)

 

Čo je to adiktológia?

KK: „Slovo adiktus má latinské korene a znamená závislý, takže si t môžeme vysvetliť jednoducho, že je to náuka o závislosti, o správaní závislých. Pred 10-timi rokmi začal vychádzať odborný časopis s týmto názvom a za tie roky sa termín – adiktológia – vžil i na širokú oblasť zaobchádzania s návykovými ochoreniami a s návykovou problematikou. Dnes sa už lekári sami označujú za lekárov adiktológov popri študijnom odbore adiktológie na Prvej lekárskej fakulte, ktorý je zdravotnícky, nie lekársky. My hovoríme, že tento odbor je transdisciplinárny, premieta sa doň mnoho vedeckých disciplín, takže popri medicíne sa tam objavuje napríklad sociálna práca, sociológia, právo, kriminológia, samozrejme psychiatria, vývojová i všeobecná psychológia, čiže je to pomerne náročné a komplexné štúdium. K zdravotníckemu základu sa pridružuje špeciálny výber z najrôznejších spoločenských odborov, k magisterskému štúdiu, napríklad ekonómia a verejné zdravoníctvo náuka o duševnom zdraví a starostlivosť o duševné zdravie v širšom zmysle slova.“

Máte s týmto, predsa len novým odborom – s adiktológiou – skúsenosti zo zahraničia alebo je to vyslovene know-how Českej republiky?

KK: „Ja sa domnievam, že sme prišli na syntézu niečoho, čo v takejto jasnej podobe v zahraničí nie je a je o to pomerne veľký záujem, takže sme pod veľkým tlakom doslova dotlačení k tomu, aby sme otvorili aj anglickú paralelu magisterského štúdia. Bakalárski absolventi sa tu rodia v pomerne veľkom počte a tento rok predsedám v prvej štátnicovej komisii pre magisterské štúdium. Takže verím, že pacienti a klienti budú v dobrých rukách a že skutočne dostanú fundovanú a všestrannú starostlivosť. Samozrejme, nepôjde len o služby pre klientov, ale aj o výskum. Je to nová a myslím si, že aj veľmi zaujímavá profesia.“

V Čechách na drogovej scéne hral a možno i hrá prím tzv. „perník,“ zmenilo sa to? Čo je momentálne drogou číslo jeden?

KK: „Pokiaľ ide o drogy s vysokým návykovým potenciálom závislosti tak je stále na prvom mieste metamfetamín – teda pervitín a stále pribúdajú jeho konzumenti. Opiátová scéna, heroínová scéna sa postupne zmenšuje, tým sa dostáva do úzadia aj medzinárodný obchod, pretože výroba pervitínu sa sústreďuje v podstate do kuchyne, do domácich varní – je to pomerne rozdrobená scéna a veľmi ťažko ju možno podchytiť.“

Čo sa vám osvedčilo v praxi pri práci s drogovou závislými? Čo ich dokáže presvedčiť, aby skoncovali s drogami? Existuje v tejto súvislosti mnoho mýtov...

KK: „Odovzdávam, čo som dostal od svojich učiteľov – tá myšlienka znie: vzťah je nositeľom zmeny... klienti potrebujú nadviazať nejaký intenzívny vzťah, akýmsi most, ktorý im umožní, aby prešli od nemotivácie k motivácii a od motivácie k realizácii zmeny. Čo sa týka metód terapeutickej komunity pre závislých , ktorá tu na Slovensku nie ej takto pomenovaná, aj keď konkrétne toto zariadenie – Čistý deň – sa k tomu veľmi približuje. Považujeme túto metódu za veľmi funkčnú a komplexnú, ktorá dokáže pomôcť mnohým ľuďom pri novom štarte do života. Ja sa väčšinou starám o klientov ako psychiater a psychoterapeutický konzultant, ale mám niekoľkých akútnych pacientov, ktorí sú zatiaľ len na začiatku zložitej cesty, takže moja klientela je rôznorodá.“

Niektorí odborníci presadzujú pri odvykaní metadon, niektorí sú zasa proti. Aký máte názor na takúto substitučnú liečbu?

KK: „Metadonová substitučná liečba môže byť veľmi užitočná, ako napokon každá substitučná liečba, napr. hormonálna, inzulínová a pod. Fakt je však ten, že kvalita života, a to sme sa prednedávnom dozvedeli z jednej vynikajúcej holandskej štúdie, tá kvalita života je trocha nižšia, než akú majú ľudia, ktorí nie sú viazaní na žiadnu drogu. Čo sa týka metadonu alebo buuprenorfínu, to sú všetko substitučné látky, ktoré sa používajú pri užívateľoch opioidných drog a pretože my máme prevahu amfetamínových a metamfetamínových drog, je nám to nanič...

Príčin, prečo začne človek brať a zneužívať drogy, je veľká škála. No pomerne často sa stretávam s tým, že ľudia psychicky labilní, ale aj tí, ktorí majú psychiatrické problémy, sa stávajú konzumentmi alkoholu, liekov či iných drog. Čo treba liečiť skôr – psychiatrickú diagnózu alebo závislosť? Či liečiť súbežne?

KK: „Áno, máte pravdu – používame na to pojem hypotéza samoliečením – mnoho ľudí začína s návykovými látkami, pretože im prinášajú úľavu od iných problémov. Často to vídame u veľmi mladých ľudí, puberta napríklad prináša mnohé divné nálady, rôzne komplikácie, problémy so vzťahmi a návyková látka pri prvom stretnutí sľubuje úľavu, pri druhom tiež a pri treťom stretnutí sa už roztočí kolotoč závislosti. Čo sa týka liečby, tak vo väčšine prípadov hovoríme o duálnych diagnózach – čím viac na ne dávame pozor, tým viac ich nachádzame – dnes už mnohí z nás pochybujú, či existujú tzv. čisté závislosti bez inej poruchy duševného zdravia, tak tam je samozrejme dôležité sústrediť sa najskôr na problematiku závislosti, pretože človek, ktorý užíva drogy a je závislý, obyčajne nie je dobrý pacient v iných službách – psychiatrických, alebo psychoterapeutických. A navyše, kombinácia užívania  psychiatrických liekov s drogami môže vytvárať traskavú zmes, ktorá je celkom nevypočítateľná a nespoľahlivá. Optimálna je tzv. integrovaná liečba, niekedy sa jej hovorí liečba s dvojitým ohniskom. Jedno ohnisko je závislosť a druhé ohnisko je porucha duševného zdravia. Mne sa to integrované páči viac, pretože vždy vnímame človeka ako celistvú bytosť – s bio, psycho, sociospirituálnym rozmerom, zameriavame sa na celistvú ľudskú bytosť, a tak sme najbližšie k tomu, čo ľudia potrebujú.“

 

 

rozhovor viedla Mgr. Gabriela Horečná

Počítadlo návštevnosti


Dnes
16 154
Mesiac
64 298
Spolu od 21.10.2008
179 794