Reflexie klientov


Z myšlienok a príbehov klientov

 

*** 

Som tu 8 mesiacov a som závislý od marihuany. Môj pohľad na RS? Myslím si, že niektorým ľuďom pomáha, aj mne osobne áno. Uvedomil som si, čo všetko som doma porobil, ako som sa správal. Dnes viem, že to dobré vôbec nebolo. Bol som na nesprávnej ceste. Momentálne mám víziu žiť Čistý život bez drog a venovať sa svojim koníčkom. (Matej, 14 rokov)

***

V Čistom dni som 9 mesiacov. Uvedomila som si, že vonku som nevykročila na tú správnu cestu. Marihuanu som užívala 2,5 roka a pervitín rok. Viedli ma k tomu rodinné problémy a taktiež nutkanie vyskúšať to. Vonku som bola agresívna, školu som úplne zanedbávala. Odkedy som tu, som si veľa vecí uvedomila. Spoznala som život bez drog, spoznala som tu skutočných priateľov, spoznala som pocit ozajstného záujmu o mňa. Prejavili o mňa nielen záujem, vážia si ma ako človeka. Dosť som sa zmenila, ale viem, že mám ešte pred sebou dlhú cestu. Som pevne rozhodnutá ostať tu aj po 18-ke, kedy mi skončí povinný pobyt podľa súdneho rozhodnutia. Viem, že by som to vonku zatiaľ nezvládla, no verím tomu, že ak tu zostanem, mám šancu žiť normálny život. (Kamila, 17 rokov)

***

Prvé dni v RS Čistý deň boli trocha zvláštne. Po skúsenostiach spred 3 rokov, keď som tu v terapeutickej komunite strávil 13 mesiacov, som očakával niečo iné. Vtedy sa komunita skladala z dospelých klientov, mladistvých bolo iba asi 20%. Dnes je tento pomer opačný, pričom počet klientov sa zdvojnásobil. Možno aj preto sa mi najprv zdalo, že som prišiel do školy. Po čase som však samozrejme zistil, že problémy týchto mladých ľudí sú také isté ako moje. Spája nás závislosť. Dnes ich beriem ináč, aj keď samotná terapia je podľa mňa viac hravá a prispôsobená potrebám mladistvých. To však neuberá na jej vážnosti a dôležitosti, a preto som pevne rozhodnutý dokončiť liečbu podľa pravidiel. (Tibor, 38 rokov)

***

V RS Čistý deň som už 15 mesiacov. Po príjme mi bolo čudne, nechcel som sa liečiť. Nevedel som sa adaptovať na prostredie a nestotožnil som sa s vlastnou závislosťou. Nahováral som si, že ak by som nechcel, nebral by som nič. Neskôr som porušoval pravidlá, nespolupracoval som, pretože mi to nedávalo zmysel. Opak sa však stal pravdou. Uvedomil som si, že mám problém. Taktiež, že moje správanie nie je v poriadku. Začal som fungovať a veľa vecí som sa tu naučil. Už od základných vecí ako skladať veci, upratovať, pracovať na stavbe až po osobnostný rozvoj a rozvoj schopností - napr. plávanie. Viac sa dokážem vcítiť do iných, pochopiť ich, aj si priznať chybu. Po celý čas som sa tešil domov, no po mojej prvej priepustke zvažujem, že tu ostnem aj po mojich 18. narodeninách, pretože viem, že ma vonku, doma, čaká rizikové prostredie. Ešte sa uvidí, ako sa rozhodnem, ale neľutujem ten čas strávený tu, dosť mi pomohol. (Martin, 17 rokov)

***

Keď som prišla do Čistého dňa, tak som sa tešila na to, ako rýchlo to prejde, budem doma a pokračovať v tom, čo som začala, v mojej závislosti. Prešlo 10 mesiacov a môj pohľad na život sa úplne zmenil. Mám v pláne si dokončiť školu, aj keď viem, že to nebude ľahké. Prepadla som, nikam ma nechcú prijať, ale nevzdávam sa, idem ďalej. Ďakujem Čistému dňu za to, že ma všetci podporujú a ďakujem aj svojej tete, ktorá mi už dala tisíc šancí, ale aj tak sa na mňa stále nevykašľala. Pracujem na zlepšení nášho vzťahu. Je úžasný pocit, robiť niečo pre seba. (Zuzana, 17 rokov)

***

V RS som už 10 mesiacov. Toto liečenie mi predovšetkým zlepšilo vzťahy s rodinou, lebo keď som bol doma, tak som sa s rodičmi len hádal, a preto som domov radšej ani nechodil. Teraz, keď som doma na priepustke, tak sa už dokážem s rodičmi porozprávať, čo som predtým vôbec nerobil a naučil som sa aj lepšie komunikovať s ľuďmi. Páčia sa mi terénne a športové aktivity a mám rád aj skupinové terapie. Veľmi sa mi páčilo, keď sme boli s komunitou v Chorvátsku. Keby som mohol vrátiť čas, tak by som s drogami vôbec nezačal. (František, 16 rokov)

***

V Čistom dni som 3 mesiace. Som tu síce krátko, ale už mi to tu dalo veľa. Učím sa kritizovať a zároveň prijímať kritiku. Celkom sa mi pozdáva denný režim a skupinové aktivity, ktoré denne absolvujem. Taktiež sa učím hovoriť o sebe a o svojich pocitoch, čo som predtým nedokázala. (Karin, 13 rokov)

***

Som závislá od pervitínu a marihuany. Na liečení som už 20 mesiacov a celkom rýchlo mi to tu ubehlo. Už na začiatku liečby som si uvedomila, čo všetko zlé som robila. Zistila som, že každý neliečený narkoman dopadne zle. Keby som pokračovala vo fetovaní, tak by som skončila buď vo väzení, alebo by som zomrela. Tu sa mi veľmi páči. Chodievame na terénne terapie do hôr, k moru a máme možnosť navštevovať plaváreň aj aikkido. Mám rada aj skupinové terapie. Čoskoro tu skončím svoj pobyt a tak si už teraz, počas priepustiek, riešim školu a budúcu prácu, lebo doma by som sa nudila a mohla by som znova začať brať drogy. (Mónika, 17 rokov)

***

Resocializačné stredisko mi dalo veľa, čo sa týka môjho správania. Som spoľahlivejší, dokážem už o sebe otvorene hovoriť, vyjadrovať svoje pocity a presadiť si svoj názor. Uvedomil som si, že mám v rodine veľkú oporu, že ma majú radi, čo som si predtým vôbec neuvedomoval, keď som fetoval. Zmenu vidím aj vo svojom konaní a myslení. Najviac ma hnevá to, že som si to uvedomil až tu... Fakt, že mám milujúcu rodinu, ktorej na mne záleží a ktorú som zanedbával. Keby som neprišiel na liečenie, skončil by som veľmi zle, ale našťastie to mama riešila v pravý čas. (Marek, 17 rokov)

***

Čoskoro budem mať 18 rokov a na liečení som 10 mesiacov. Pobyt v RS mi dal veľa. Keď som tu bol novým klientom, nevedel som robiť základné veci, ktoré robia normálni ľudia, ako napríklad upratovať, variť, starať sa o seba... Naučil som sa veľa ďalších vecí - ovládať svoj hnev a nálady, vedieť sa správať k ľuďom a pomáhať im, požiadať o pomoc, rozmýšľať a potom konať, byť zodpovedný, zvládať stresy... Páči sa mi, že keď mi je zle, môžem sa s tým zdôveriť a viem, že dostanem podporu. Keď budem mať 18, chcem ísť domov, dokončiť si školu, popritom aj brigádovať a zarobiť si niečo na seba. Chcem žiť čistý a slušný život, žiadna kriminalita a život s drogami, ktoré smerujú len do väzenia či do hrobu. (Vladimír, 17 rokov)

***

Som alkoholik a v RS sa nachádzam už 10 mesiacov. Keď som sem prišiel, všetko som vnímal úplne inak ako teraz. Bral som veci na ľahkú váhu, po čase som však zistil, že to nebude len tak. Za doterajší pobyt som sa naučil veľmi veľa. Cítim sa múdrejší, viem rozlíšiť dôležité veci od menej dôležitých. Momentálne sa najviac zaoberám svojou nervozitou, ktorú zataiľ dostatočne neovládam. Pred dvoma mesiacmi som porušil kardinálne pravidlo - klamal som, za čo teraz nesiem následky - prišiel som o výhody druhej fázy. Poučil som sa a povedal som si, že už nikdy nebudem klamať. Mojím cieľom je opätovne sa dostať do druhej fázy a budovať si vernosť voči komunite a terapeutom. Mám dobrý pocit, pretože viem, že som v bezpečí a môžem ďakovať samému sebe, mame a ľuďom,ktorí mi pomáhajú. (Filip, 17 rokov)

***

V druhej fáze som zatiaľ veľmi krátko. V resocializácii som skoro 5 mesiacov a za tento čas som stihla zmeniť toho pomerne málo. Snažím sa kontrolovať svoje emócie, čiiže ovládať svoju cholerickú povahu. Prešla som nultou fázou, keď som sa zoznamovala s prostredím. Prvá fáza bola ale podstatne ťažšia. Musela som sa naučiť rešpektovať pravidlá, starších klientov, personál. Mala som veľa skupín pre svoje negativistické správanie, bola som príliš sebecká, hrdá, namyslená. Najhoršie na tom bolo, že som si sama tieto chyby vôbec neuvedomovala. Dnes ich už vidím úplne inak, snažím sa na nich neustále pracovať. Viem, že je predo mnou ešte dlhá cesta, ale chcem bojovať. Ako každý iný, aj ja mám v druhej fáze svoje ciele. Chcem pracovať na svojich chybách a venovať sa ostatným klientom, pretože vďaka pomoci iným pomáham aj sebe. Túžim aj po kontakte s vonkajším prostredím, chcem spoznať svoje pocity a reakcie aj mimo prostredia, kde práve som. Samozrejme, chcem premýšľať aj o budúcnosti. Predovšetkým sa chcem sústrediť na seba a riešenie svojich pocitov. Chcem zosilnieť, zoceliť sa a neskôr príde na rad aj riešenie práce a školy. (Lucia, 27 rokov)

***

Pobyt v resocializácii som dostala nariadený súdom. Myslela som si, že to bude iba na tri mesiace, veď uvidia, že som úplne v pohode a liečbu nepotrebujem. Postupne som však pochopila, že mám problémy s mnohými vecami, ktoré zdraví ľudia zvyčajne zvládajú. Teraz viem, čo je to závislé správanie. Drogu ešte nikto neovládol, býva to len naopak. (Dada, 17 rokov)

***

Prvý krok k liečbe v minulom roku som si ani neuvedomoval. Bolo to síce moje rozhodnutie, ale urobil som ho na želanie mojej rodiny. Liečenie som neukončil a po roku som fetoval ďalej. Kvôli fetovaniu som prišiel o svoju záľubu v hudbe. Prišlo to až tak ďaleko, že som začal kradnúť a mával som halucinácie, a tak som dostal súdne nariadenie liečiť sa. Som tu a chcem dôjsť do cieľa a žiť čistý. (Tomáš, 17 rokov)

***

Bol som maximálne nezodpovedný a všetkými som opovrhoval. Nedokázal som dokončiť, čo som začal. Viedol som len reči, po ktorých nenasledovali žiadne činy. Moja snaha urobiť niečo so sebou sa vždy skončila fiaskom. Chcel som postúpiť o krok vpred, ale skončilo sa to dvoma krokmi vzad. Vlastnou nevedomosťou som sa posúval stále dozadu. Rodina mi pomohla násjť liečenie. Chcem sa vrátiť späť do reality a žiť plnohodnotný život. (Stano, 21 rokov)

***

Moja závislosť od drog a hazardných hier mi zobrala všetko. Domov, rodinu, lásku aj zdravý rozum. Ako bezdomovec, ktorý si nemal čo dať do úst a žil v lese, som si uvedomil, že by som mal so sebou a svojím životom niečo robiť. Až vtedy prišla "chuť liečiť sa." Predtým som od rodičov nechcel prijať pomocnú ruku a odmietal som nastúpiť na liečenie. (Boris, 20 rokov)

 

Počítadlo návštevnosti


Dnes
16 154
Mesiac
64 298
Spolu od 21.10.2008
179 794